Rengy

Neviem z toho vyrásť,
zo svojich snov zo svojich plánov,
aký budem keď raz budem veľký,
ako bude vyzerať moja tvár na obraze telky,
aká bude moja žena a jej pohľad spasiteľky,
aký budem veľký keď raz budem veľký.

Aké budem mať auto, aké budem mať kérky,
aké dieťa budem ukladať do postieľky,
proste neviem z toho vyrásť -
za tie roky sa mi vôbec nemení výraz,
vkuse vyškerený na svet a na fellákov,
na decká čo som čakal pred panelákom,
všetky blbé nápady cestou vlakom
do našej školy
na bajkoch a do hory,
nenaučil som sa slovo sorry.

Iba čau, jak sa máš, jak sa má stará,
ukáž my to miesto pre mňa,
pre liptovského krála,
kde je nejaká party čo by mi do rytmu hrala.
Jak sa z nás deti klasika stala,
moja sestra už so mnou chodí na akcie,
veď ešte včera bola malá!

Neviem z toho vyrásť,
neviem z toho vyrásť, neviem prestať snívať,
neviem stále inak ten svet vnímať,
ako svoje ihrisko, ako svoju trať na háji.
Už mám ženu, čo mi nič netají,
minulý máj som bol tu a budem tu znova v máji,
na najväčšej party v meste.
Kde ste ľudia, decká z mojich ihrísk kde ste?
Stále po mojom boku.
Semtam keď sa na svet pozriem,
zaštípe ma v oku,
jak nám tu beží rok po roku, rok po roku,
jak sme si spravili kráľovstvo z toho,
kde kedysi niektorí stoku.